Zmeny v zákone o osobitnom odvode od 1. januára 2025: Na čo by sa mali farmaceutické spoločnosti (výrobcovia a veľkodistribútori liekov) pripraviť?

Novela zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach rozšíri okruh farmaceutických spoločností, najmä výrobcov a distribútorov liekov, na ktoré sa budú vzťahovať oznamovacie a odvodové povinnosti. Spozornieť by mali predovšetkým spoločnosti, ktorých výsledok hospodárenia pred zdanením presiahne 3 mil. eur.

V nadväznosti na nedávno schválený konsolidačný balíček by sme chceli upriamiť pozornosť aj na menej diskutované zmeny v zákone o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (ZoOO), ktoré sa dotknú farmaceutických spoločností, najmä výrobcov a veľkodistribútorov liekov.

Stav pred novelou ZoOO

Pred touto novelou panovala určitá neistota v súvislosti s otázkou, či subjekt s povolením výlučne od ŠÚKL spadá pod definíciu regulovanej osoby, teda, či sa na neho povinnosť platiť odvod vzťahuje, alebo nie.

Táto neistota bola v legislatíve prítomná od 15. júna 2018, keď oprávnenie vydávať povolenia na činnosti v oblasti farmácie prešlo novelou zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach z MZ SR na ŠÚKL.

Stav po novele ZoOO

Schválená novela ZoOO už jednoznačne zahŕňa aj subjekty s povolením aj od ŠÚKL, teda nielen od MZ SR.

Z uvedeného vyplýva, že držitelia povolení:

  • bez ohľadu na to, na základe ktorého povolenia vykonávajú činnosť v oblasti farmácie

a

  • ktorých výsledok hospodárenia pred zdanením presiahne sumu 3 mil. eur.,

budú od 1. januára 2025 povinní plniť oznamovacie aj odvodové povinnosti.

Tu treba poznamenať, že pri posúdení prekročenia hranice 3 mil. eur sa berú do úvahy všetky činnosti spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či je zisk generovaný regulovanou alebo neregulovanou činnosťou. Až následne, pri výpočte odvodu sa zisk alokuje k regulovanej činnosti na základe pomeru výnosov z regulovanej činnosti k všetkým výnosom.

Na ilustráciu veľkodistribútor so ziskom 4 mil. eur, ktorý má 90 % tržieb z regulovanej činnosti, zaplatí odvod za rok 2025 vo výške približne 160-tisíc eur.

V súvislosti s odvodom evidujeme viacero praktických problémov:

Máme skúsenosti, že spoločnosti nedokážu jednoznačne identifikovať, ktoré výnosy treba považovať za výnosy z regulovanej činnosti a ktoré nie, prípadne zaúčtovanie týchto výnosov uvedené nepodporuje. Preto je namieste ešte pred začiatkom roka sa uistiť, že výnosy z regulovanej činnosti dokážeme jednoznačne odčleniť od tých z neregulovanej činnosti.

Za zmienku stojí aj to, že zákonom požadovaný kľúč výpočtu odvodu nepodporuje biznisovú realitu, keďže je bežné, že väčšina zisku pochádza práve z predaja neregulovaných výrobkov, ale odvod sa počíta na základe pomeru výnosov. Aj preto je na zváženie možné oddelenie regulovanej a neregulovanej činnosti do samostatných spoločností.

Regulované osoby musia plniť množstvo oznamovacích povinností, pričom však viaceré môžu pôsobiť mätúco. Zároveň reportované dáta, čiže aj báza na výpočet regulovaného odvodu, sa môžu (trochu nelogicky) odlišovať aj v závislosti od toho, či subjekt účtujúci v IFRS používa na vyčíslenie základu dane tzv. mostík alebo vedie paralelné účtovníctvo podľa slovenských postupov.

 

Ak by ste sa o uvedenej téme chceli dozvedieť viac alebo by ste mali záujem o našu asistenciu v tejto súvislosti, neváhajte sa obrátiť na autora článku alebo kontaktujte priamo svojho manažéra v EY na Slovensku.