Vplyv rastúcich cien energií na domácnosti vo východnej Európe

V septembri 2022 až marci 2023 sme realizovali rozsiahlu štúdiu o vplyve rastúcich cien energií na domácnosti, zameranú na účty za energie a dopravu v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. 

Cieľom tejto štúdie bolo poskytnúť komplexný prehľad o vplyve cien energií na domácnosti, prispieť k vypracovaniu politických odporúčaní a podeliť sa o osvedčené postupy na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov rastu cien energií, ktoré môžu viesť k energetickej a dopravnej chudobe ohrozených skupín.

Východná Európa bola historicky značne závislá od dovozu energie predovšetkým z Ruska, ktorý sa však vo všetkých krajinách od roku 2022 znížil. Táto závislosť dlhodobo ovplyvňovala energetickú situáciu v regióne, pričom v júli 2021 začali ceny plynu rásť v dôsledku zvýšeného globálneho dopytu po pandémii COVID-19. Vojna na Ukrajine situáciu ešte viac zintenzívnila a prispela k výraznému nárastu cien plynu vo februári 2022. Po znížení dodávok ruského plynu v máji 2022 ceny opäť prudko vzrástli, čo by bez vládnych zásahov mohlo spôsobiť až päťnásobné zvýšenie účtov za energie v porovnaní s rokom 2021.

Štúdia poukázala na rozdiely v nákladoch na energie medzi jednotlivými krajinami. Domácnosti v Česku zaznamenali v rokoch 2021 až 2022 najvyšší nárast celkových nákladov na energie, ako aj nárast podielu týchto nákladov na príjme (38 %). Nasledovali Bulharsko (19 %), Slovensko a Maďarsko (13 %). Vládne opatrenia, vrátane cenových stropov na zemný plyn a elektrinu, síce krátkodobo zmiernili dosah na domácnosti, ale významne ovplyvnili účastníkov trhu. Na Slovensku napríklad zostali ceny elektriny stabilné už v druhej polovici roka 2021, pričom cenový strop je platný až do roku 2024. Vládne opatrenia sú, žiaľ, často obmedzené na spotrebu nižšiu, ako je národný priemer, čo pre domácnosti s väčšími alebo energeticky neefektívnymi obydliami môže predstavovať značný nárast nákladov, keďže v analyzovaných krajinách je zateplených len 40 až 70 % obytných budov.

Energetická efektívnosť budov v krajinách východnej Európy zaostáva v porovnaní so západným regiónom, čo vedie k značne vyššej spotrebe energie v daných krajinách. Analyzované krajiny v rámci tejto štúdie preukazujú podobný podiel zraniteľných skupín, ktorý sa odhaduje až na 5 až 10 % domácností. Ľudia žijúci v obydliach postavených v rokoch 1945 až 1980 čelia mimoriadne vysokým nákladom na energie, ktoré sa pohybujú v rozmedzí 30 až 60 % ich príjmov (účty za energie v minulosti predstavovali 15 až 30 % príjmov domácností v regióne, čo presahuje priemer EÚ), čo môže spôsobiť energetickú chudobu. Krajiny ako Bulharsko, kde energetická potreba dosahuje 362 kWh/m²/rok, poukazujú na nutnosť zlepšenia izolácie budov a zavedenia opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti.

V analyzovaných krajinách sa taktiež preukázalo, že existuje priestor na zlepšenie aj v oblasti infraštruktúry mobility a spojených nákladov. Približne 40 % respondentov v týchto krajinách využíva na dopravu auto, zatiaľ čo v západoeurópskych krajinách je to viac ako 50 %. Analyzované krajiny čelia podobným výzvam v oblasti mobility, ktoré sa týkajú väčšej závislosti populácie od verejnej dopravy a problému úplného zamedzenia možnosti využitia dopravy značnej časti populácie z dôvodu finančných obmedzení. 

Dopravná chudoba môže byť pre regióny rastúcim problémom, keďže v analyzovaných krajinách jej môže byť vystavených až 19 % obyvateľstva. Ceny pohonných hmôt sa od roku 2021 do roku 2022 zvýšili o 30 až 50 %, čo pre domácnosti s nižšími príjmami mohlo znamenať obmedzenie používania automobilov. Pre domácnosti s nízkymi príjmami sú vo všeobecnosti automobily cenovo nedostupné, keďže výdavky na pohonné hmoty často dosahujú až 27 % ich príjmu. Ceny verejnej dopravy však zostali relatívne nezmenené, vďaka čomu je pre členov domácností s nižšími príjmami menej finančne náročná. V dôsledku zvýšenia príjmov domácností sa dokonca verejná doprava vo všetkých analyzovaných štátoch stala o niečo dostupnejšou.

Pri riešení daných problémov možno uvažovať o viacerých opatreniach, ako napríklad:

Zlepšenie energetickej efektívnosti: Finančná podpora na modernizáciu obytných budov môže znížiť spotrebu energie o 50 až 70 %. Modernizácia zahŕňa viaceré opatrenia, napríklad zlepšenie izolácie, inštalácia elektrických tepelných čerpadiel či strešnej fotovoltiky. Tieto opatrenia môžu výrazne znížiť energetickú náročnosť domácností a krajín, čím sa zníži aj ich zraniteľnosť v dôsledku rastúcich cien energií.

Riešenia v oblasti dopravy: Zavedenie dopravy v závislosti od dopytu vo vzdialenejších oblastiach, podpora cyklistiky na dochádzanie do práce či rozvoj infraštruktúry na spoločné a zdieľané jazdy môže vďaka vytvoreniu alternatívnych spôsobov prepravy zlepšiť celkovú mobilitu a znížiť dopravnú chudobu.

Účelová finančná podpora: Poskytnutie finančnej podpory zraniteľným skupinám, vrátane samoživiteľov, dôchodcov či domácností s nízkymi príjmami, môže zmierniť dôsledky zvýšených cien energií. Účelové zameranie umožňuje optimalizovať náklady podporných opatrení a predchádzať neefektívnej podpore domácností s vysokými príjmami.  

Krízy poukázali na vysokú zraniteľnosť domácností, najmä vzhľadom na závislosť regiónu od dovozu energie. Situácia zdôrazňuje naliehavú potrebu komplexných opatrení na zlepšenie podmienok pre domácnosti s nízkymi príjmami a zníženie ich energetickej zraniteľnosti. Rast cien energie predstavoval výraznú výzvu pre domácnosti východnej Európy, taktiež však poukázal na možnosti a príležitosti na politické zásahy, ktoré môžu zvýšiť energetickú efektívnosť, znížiť náklady a zlepšiť mobilitu. Implementáciou spomínaných opatrení by región mohol posilniť svoju odolnosť a lepšie sa pripraviť na zvládanie potenciálnych budúcich kríz. Pretrvávajúca závislosť od dovozu energie a zaostávajúca energetická efektívnosť v regióne však stále vyžaduje podporné politiky a opatrenia zamerané najmä na domácnosti s nízkymi príjmami.