Strata biodiverzity a zmena klímy sú vzájomne prepojené, firmy ich však zatiaľ nevnímajú rovnocenne

Téma zmeny klímy je v spoločnosti už známy a zaužívaný pojem a podniky ho tiež čoraz častejšie spomínajú vo svojich správach o udržateľnosti, výročných správach, firemných stratégiách či dokonca vo svojich environmentálnych záväzkoch.

Biodiverzite sa doteraz venovalo podstatne menej pozornosti napriek tomu, že ide o nemenej dôležitý a naliehavý problém našej planéty.

Zatiaľ čo pri zmene klímy si podniky zväčša asociujú túto problematiku s rátaním emisií skleníkových plynov a zaväzujú sa k rôznym dekarbonizačným cieľom, pri otázke boja so stratou biodiverzity viac-menej ešte tápu v tme.

Čo je biodiverzita a ako ju ovplyvňuje ľudská činnosť

Biodiverzita, ako už naznačuje názov, je rozmanitosť živočíšnych a rastlinných druhov a organizmov, ktoré spolu žijú a fungujú v jednom priestore, tzv. ekosystéme. Pod ekosystémami si môžeme predstaviť lesy, lúky, mokrade, moria, rieky, ale aj koraly. Poskytujú nám pitnú vodu, čistý vzduch, sú zdrojom potravy a energie. Čím je rozmanitosť druhov väčšia, tým sú silnejšie a odolnejšie aj samotné ekosystémy. Naopak, ak je biologická diverzita narušená a dochádza k strate mnohých druhov rastlín a živočíchov, ekosystém sa stáva menej odolným a viac náchylným na vplyvy, ktoré ho ohrozujú. Strata biodiverzity sa iba viac prehĺbi a vzniká tak bludný kruh, ktorý ohrozuje život na tejto planéte pre nás aj budúce generácie – keďže aj my ľudia sme súčasťou biodiverzity a sme na tieto ekosystémy odkázaní.

Podľa Správy Living Planet 2022 neziskovej organizácie WWF (Svetový fond na ochranu prírody) došlo od roku 1970 celosvetovo až k 69 % poklesu veľkosti populácií voľne žijúcich živočíchov.

Zdroj: WWF (2022) Living Planet Report 2022 - Building a nature-positive society. Almond, R.E.A., Grooten, M., Juffe Bignoli, D. & Petersen, T. (Eds). WWF, Gland, Switzerland. 

Priemerná zmena relatívnej početnosti 31 821 populácií zaznamenala pokles o 69 % (monitorovaných bolo 5 230 druhov na celom svete). Biela čiara zobrazuje hodnoty indexu a zelené oblasti predstavujú štatistickú istotu obklopujúcu trend (95 % štatistická istota, rozsah 63 % až 75 %)

Prečo sa to deje? Vedci sa tejto téme venujú už desiatky rokov a príčina tohto devastačného kolobehu je známa. Medzi najväčšie hrozby pre biodiverzitu a ekosystémy patrí ľudská činnosť, ktorá spôsobuje znečisťovanie ovzdušia, životného prostredia a nadmerné využívanie prírodných zdrojov, predovšetkým pôdy a vody. Už teraz sa však vie, že v blízkej budúcnosti to bude práve zmena klímy, ktorá významne ovplyvní a už teraz vplýva na stratu biodiverzity a s rastúcim globálnym otepľovaním sa mnohé ekosystémy stanú ešte citlivejšími. Zmena klímy je pritom tiež spôsobená našou činnosťou.

Z pohľadu hospodárstva ide predovšetkým o činnosti súvisiace s lesníctvom, poľnohospodárstvom, rybolovom, ťažbou nerastných surovín, výstavbou infraštruktúr a energetickým sektorom. Je to však aj výsledok demografických zmien posledných desaťročí, technologického pokroku a výrazne konzumnej spoločnosti. Záber ekonomických odvetví, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú stav biodiverzity a zmeny klímy, je preto omnoho širší a týka sa nás všetkých – tým, čo kupujeme, tým, čo spotrebujeme, vyrábame, ako sa k prírode celkovo správame. Pre podniky je však táto téma dôležitá nielen z dôvodu regulatórnych povinností, ktoré im vzniknú, ale aj z dôvodu samotných fyzických, finančných či reputačných rizík, ktorým sa vystavia, ak by sa rozhodli ochranu životného prostredia ignorovať.

Správa Living Planet 2022 okrem pozitívnej korelácie medzi stratou biodiverzity a zmenou klímy poukazuje aj na možnú trajektóriu v prípade, že sa nezavedú žiadne opatrenia na záchranu (obrázok nižšie). Aby sa dokázal úspešne vyriešiť problém so zmenou klímy, je potrebné súbežne riešiť aj biodiverzitnú krízu a naopak.

Zdroj: WWF (2022) Living Planet Report 2022 - Building a nature-positive society. Almond, R.E.A., Grooten, M., Juffe Bignoli, D. & Petersen, T. (Eds). WWF, Gland, Switzerland.

Ako budú spoločnosti zohľadňovať biodiverzitu pri svojom podnikaní

Tak ako sa Parížska dohoda z roku 2015 považuje za prelomový moment v oblasti riešenia klimatickej krízy, podobne významným momentom sa stalo prijatie Globálneho rámca pre ochranu biodiverzity v decembri 2022 na konferencii OSN o biodiverzite (COP15).

Okrem dlhého zoznamu konkrétnych ambicióznych cieľov sa členské strany zaviazali implementovať tento globálny rámec na medzinárodnej a národnej úrovni. Európska únia, okrem iného, zdvojnásobila svoj zámer financovať obnovu a ochranu biodiverzity, kde dôležitú úlohu budú hrať aj súkromný sektor a podniky.

Pravidelné monitorovanie, hodnotenie a zverejňovanie informácií k podnikateľským činnostiam so zreteľom na pozitívne či negatívne vplyvy podnikov na životné prostredie a s tým súvisiace riziká sa pomaly a postupne stáva praxou. No ambicióznosť nárokov, ktoré sa kladú a budú klásť na podniky, tkvie v rozsahu reportovania – už sa nebude prihliadať len na vlastné obchodné operácie, ale aj na celý dodávateľský a hodnotový reťazec.

Aktuálne je len pomerne málo veľmi veľkých spoločností, ktoré sú povinné zverejňovať tzv. nefinančné údaje k udržateľnosti svojho podnikania. Nároky na takéto reportovanie sú veľmi nízke a porovnateľnosť zverejnených údajov medzi spoločnosťami je slabá. Štandardov a usmernení, ako a čo reportovať, je vo svete mnoho a pri dobrovoľnom výbere si môže spoločnosť aj sama určiť, čo uzná za vhodné, čo chce zverejniť a čo, naopak, nie.

V snahe zjednotiť a zosúladiť údaje spoločností tak, aby mali v Európe rovnakú výpovednú hodnotu na Slovensku, v Portugalsku alebo vo Švédsku, zaviedla EÚ niekoľko nástrojov, ktoré majú zabrániť greenwashingu a umožniť verejnosti, dôležitým stakeholderom a investorom, aby si vytvorili názor na udržateľnosť spoločnosti na základe hodnoverných údajov a mohli tak robiť uvážené rozhodnutia.

Medzi tieto nástroje patrí aj taxonómia EÚ, ktorá sa dotkla prvých veľkých spoločností od minulého roka. Taxonómia EÚ je, zjednodušene povedané, zoznam ekonomických činností, ktoré môžu byť považované za environmentálne udržateľné – ak splnia jasne definované technické kritériá. Vzhľadom na ich aktuálnu platnosť musia spoločnosti zohľadňovať svoje hospodárske činnosti zatiaľ len s prihliadnutím na zmenu klímy. Taxonómia EÚ však už od začiatku avizovala, že ďalšie pripravované environmentálne ciele budú zahŕňať už aj ochranu biodiverzity a ekosystémov, kde dokazovanie zelenosti môže byť komplexnejšie a náročnejšie oproti klimatickým cieľom. Klimatické ciele sa často viažu na kvantitatívne údaje k množstvu skleníkových plynov. Stav biodiverzity je náročnejšie kvantifikovať v číslach, preto sa v niektorých prípadoch kvantitatívne hodnotenie a monitoring nahradia kvalitatívnym. Environmentálne kritériá vrátane cieľa ochrany biodiverzity a ekosystémov boli prijaté Európskou Komisiou koncom júna 2023 a firmy sa nimi budú musieť začať zaoberať už od budúceho roka. Aplikačná prax je preto doslova za rohom.

Ďalšiu zmenu prinesie komplexné reportovanie podnikov o svojej udržateľnosti, ktoré zavedie smernica CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive). V miernej forme existuje povinnosť reportovania aj dnes, no nadchádzajúca smernica výrazne rozšíri rozsah spoločností, ktorých sa to dotkne, a zároveň aj rozsah informácií, ktoré budú musieť spoločnosti zverejniť. Tieto informácie budú musieť byť zverejnené na základe jednotných európskych štandardov ESRS (European Sustainability Reporting Standards) a budú vyžadovať zverejnenie údajov zo všetkých oblastí ESG. V rámci environmentálneho piliera sa pripravuje aj štandard k ochrane biodiverzity a ekosystémov. Návrhy jednotlivých štandardov ESRS prešli v priebehu júna verejným pripomienkovaním a ich prijatie Európskou Komisiou vo forme delegovaného nariadenia sa očakáva v najbližších týždňoch.

Tieto európske štandardy síce obsahujú aj manuál s usmernením, čo presne reportovať, no metodický postup nemusí byť k dispozícii k všetkým povinným metrikám. Na globálnej úrovni existuje však viacero nezávislých platforiem a organizácií, ktoré sa téme biodiverzity dlhodobo a odborne venujú s cieľom pomôcť podnikom pri meraní a hodnotení metrík a nastavení cieľov takým spôsobom, aby to bolo dlhodobo udržateľné a aby environmentálne záväzky podnikov vrátane realizovaných opatrení boli vedecky podložené. Tieto komplementárne pomôcky môžu podniky využiť popri povinnom európskom reportovaní a dodajú zverejneným informáciám ešte vyššiu vierohodnosť. Ide napr. o čerstvú metodiku SBTN (Science-based targets for Nature) pre oblasť biodiverzity, ktorú zverejnili len koncom mája tohto roku, alebo online tool Biodiversity Risk Filter, ktorý pripravila nezisková organizácia WWF v januári a je voľne dostupný na internete.