Rola energetických spoločenstiev, aktívnych odberateľov a zdieľania v novom dizajne trhu s elektrinou

Slovensko minulý rok novelou zákona o energetike úspešne transponovalo európsky legislatívny balík s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov (Clean energy for all Europeans package), ktorý okrem iného zavádza nových aktérov a činnosti na trhu s elektrinou. 

Vstup nových účastníkov na trh má podporiť transformáciu energetiky na bezemisnú, a to tak, že sa postupne doplní doteraz pomerne centrálne usporiadanie trhu s elektrinou o decentralizované s rastúcim počtom menších výrobných kapacít z obnoviteľných zdrojov, intenzívnejším riadením výroby a spotreby v reálnom čase a zvyšovaním energetickej efektívnosti.

Nižšie sú opísané tri nové oblasti činností a rolí, ktoré sú od októbra 2022 zavedené v slovenskej energetickej legislatíve zákonom o energetike č. 251/2012 Z. z. (ďalej len zákon alebo zákon o energetike) a od júla tohto roku doplnené aj detailnou sekundárnou úpravou vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 207/2022 Z. z. zo 17. apríla 2023, ktorou sa ustanovujú pravidlá fungovania vnútorného trhu s elektrinou, obsahové náležitosti prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a rozsah obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy (vyhláška o pravidlách trhu) a môžu koncovým odberateľom pomôcť znížiť celkové náklady na energie.

Aktívny odberateľ

Aktívny odberateľ nie je formálne definovaný zákonom ako nový účastník trhu, v legislatíve sa k nemu pristupuje ako ku kategórii koncového odberateľa elektriny, ktorý spotrebúva alebo uskladňuje elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny, dodáva vlastnú vyrobenú elektrinu alebo poskytuje svoju flexibilitu (schopnosť zmeniť svoj odber jeho zvýšením alebo znížením) prostredníctvom agregátora v prípade, že tieto činnosti nie sú jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou.

To znamená, že každý odberateľ v domácnosti, ktorý bude prevádzkovať aspoň jednu z uvedených činností pre vlastné účely, bude podľa zákona o energetike považovaný za aktívneho odberateľa a budú sa na neho vzťahovať všetky práva a povinnosti, ktoré zo zákona pre aktívnych odberateľov vyplývajú.
Iný koncový odberateľ elektriny než domácnosť, ktorý bude mať záujem vykonávať aspoň jednu z uvedených činností, sa pre potreby zákona o energetike bude považovať za aktívneho odberateľa iba v prípade, ak príjmy z výkonu uvedených činností v súčte za posledné účtovné obdobie nepresiahnu príjmy z ktorejkoľvek jeho podnikateľskej činnosti.

V praxi to bude znamenať, že aktívny odberateľ, ktorý je prevádzkovateľom batériového úložiska alebo si vyrobí vlastnú elektrinu v zariadení s inštalovaným výkonom až do 1 MW, nebude potrebovať oprávnenie na podnikanie v energetike. Rovnako len na základe tzv. jednoduchého oznámenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej ÚRSO) bude môcť vyrábať elektrinu a tú dodávať iným odberateľom alebo sa s nimi o ňu deliť (opäť však nie s cieľom generovania zisku).
Pod oznamovacou povinnosťou sa v tomto prípade myslí oznámenie začiatku (vrátane prípadnej zmeny a ukončenia) činnosti ÚRSO s uvedením náležitostí podľa § 5 ods. 9 zákona.

„Aktívny odberateľ, ktorý je prevádzkovateľom batériového úložiska alebo si vyrobí vlastnú elektrinu v zariadení s inštalovaným výkonom až do 1 MW, nebude potrebovať oprávnenie na podnikanie v energetike.“

Jedným z príkladov využitia týchto možností je majiteľ rodinného domu, ktorý si vybuduje solárny zdroj a o prebytkovú elektrinu sa môže deliť so susedom alebo v rámci svojich ďalších odberných miest (typicky napr. chaty/byt v inom meste).
Pri výkone stanovených práv zákon vždy odkazuje na vybrané práva a povinnosti príslušného účastníka trhu (výrobcu elektriny, prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo dodávateľa elektriny), v ktorého postavení sa bude aktívny odberateľ – na základe realizovaných činností – nachádzať.
  
Občianske energetické spoločenstvá (ďalej OES) a Komunity vyrábajúce energiu z OZE (ďalej KOZE)

Súhrnne nazývané aj energetické spoločenstvá, tieto dva subjekty sú ďalším novým prvkom na trhu s elektrinou, ktorého cieľom je aktívnejšie zapojenie zákazníkov (odberateľov) do trhu s energiami a do výroby energií z OZE.
Ich primárnym cieľom nie je dosahovanie zisku, ale poskytovanie ekonomických, environmentálnych a sociálnych prínosov členom spoločenstva. Občianske energetické spoločenstvá a Komunity z OZE môžu svojim členom/spoločníkom poskytovať tieto služby:

• výrobu, distribúciu, dodávku a zdieľanie elektriny,
  
• agregáciu, uskladňovanie elektriny,
  
• nabíjanie elektrických vozidiel.
  

Spoločenstvá budú ďalšou možnosťou pre spotrebiteľov, ako sa priamo podieľať na výrobe/zdieľaní elektriny a budú mať priamo alebo prostredníctvom agregácie flexibility (schopnosť zmeniť svoj odber alebo výrobu elektriny ich zvýšením alebo znížením) nediskriminačný prístup na všetky trhy s elektrinou (denný, vnútrodenný či blokový, trhy s podpornými službami). Spoločenstvá rovnako môžu svojim členom poskytovať energetické služby. Zákon definuje práva a povinnosti spoločenstiev v § 11a.

Medzi OES a KOZE existuje na úrovni zákona niekoľko definičných odlišností, konkrétne:

• Rozdiel v členstve:
  • Členmi OES môžu byť len fyzické osoby, malé podniky, vyššie územné celky alebo obce v územnom obvode vyššieho územného celku (ďalej VÚC), v ktorom má sídlo energetické spoločenstvo.
    
  • Členmi KOZE sú len fyzické osoby, malé a stredné podniky, vyššie územné celky alebo obce v územnom obvode vyššieho územného celku, v ktorom má KOZE sídlo; členovia, ktorí sú oprávnení samostatne alebo spoločne s inými členmi vykonávať kontrolu v KOZE, musia mať trvalý pobyt alebo sídlo na území VÚC, v ktorom je umiestnené zariadenie na výrobu elektriny z OZE alebo zariadenie na výrobu biometánu vlastnené KOZE alebo väčšina takých zariadení. Keď bude KOZE vyrábať elektrinu alebo plyn vo viacerých takých zariadeniach a nemožno určiť VÚC podľa vety vyššie, určí sa VÚC podľa sídla komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov (tam, kde má KOZE sídlo).

• Rozdielne účely vzniku:
  • OES je vyslovene zamerané na trh s elektrinou – môže byť založené s cieľom výroby, dodávky, zdieľania, uskladňovania alebo distribúcie elektriny, činnosti agregácie, prevádzky nabíjacích staníc alebo výkonu iných činností alebo poskytovania iných služieb súvisiacich so zabezpečovaním energetických potrieb jeho členov.
    
  • KOZE má širší záber, čo sa výroby energií týka – môže byť založená s cieľom výroby elektriny z OZE alebo biometánu (vždy) a súčasne (ako možnosť) s cieľom dodávky elektriny alebo plynu, zdieľania elektriny z OZE alebo biometánu, uskladňovania elektriny z OZE, činnosti agregácie, distribúcie elektriny, prevádzky nabíjacích staníc alebo výkonu iných činností alebo poskytovania iných služieb súvisiacich so zabezpečovaním energetických potrieb jej členov.
    

Oba typy spoločenstiev majú voľnú ruku pri výbere typu právnickej osoby, nakoľko zákon neurčuje žiadnu konkrétnu formu. Pri fungovaní v rámci právnych vzťahoch s inými účastníkmi trhu s elektrinou sa budú preukazovať osvedčením o vzniku, ktoré po požiadaní vydáva ÚRSO. Členom zároveň musia byť zachované práva a povinnosti odberateľov – domácností alebo aktívnych odberateľov vrátane práva na výber dodávateľa.

„Spoločenstvá budú ďalšou možnosťou pre spotrebiteľov, ako sa priamo podieľať na výrobe/zdieľaní elektriny a budú mať priamo alebo prostredníctvom agregácie flexibility nediskriminačný prístup na všetky trhy s elektrinou.“

Aktuálne je najčastejšie spomínaným príkladom pomerne rýchleho rozvoja komunitnej energetiky Rakúsko, ktoré začalo medzi prvými pripravovať transpozíciu CEP do národnej legislatívy. OES aj KOZE sú tak od roku 2021 považované za samostatné subjekty a účastníkov trhu.

Popri legislatívnych zmenách však Rakúsko pristúpilo k zatiaľ najaktívnejšej forme podpory komunitnej energetiky aj prostredníctvom šírenia povedomia a zverejňovania praktických informácií s ohľadom na založenie a fungovanie energetických spoločenstiev a komunít prostredníctvom založenia Rakúskeho koordinačného orgánu pre energetické spoločenstvá, ktorého úlohou je poskytovať všetky potrebné informácie na jednom mieste.

Okrem iného tento koordinačný orgán poskytuje na webových stránkach mapu existujúcich KOZE a OES naprieč Rakúskom, ako aj nástroj na orientačný výpočet optimálneho pomeru medzi výrobou a spotrebou v rámci spoločenstva.

Za zmienku tiež stojí viackrokový prístup, ktorý Rakúsko zvolilo pri zavádzaní komunitnej energetiky do praxe.
Vzhľadom na rozsah, charakter a dosah týchto zmien (pri samovýrobe a zdieľaní bude z dlhodobého hľadiska dochádzať k znižovaniu distribuovaného objemu elektriny naprieč distribučnou sústavou, čo bude mať dosah na výber regulovaných poplatkov aj na znižovanie odberu od dodávateľov), sa jednotlivé zmeny zavádzajú v Rakúsku postupne – najskôr sa umožnil vznik lokálnych spoločenstiev zameraných na fotovoltické zdroje, v ďalšom kroku na spoločenstvá budujúce veterné zdroje, následne sa umožnilo zdieľanie v rámci bytových domov a členstvo odberateľov najskôr len v jednej komunite/spoločenstve a až neskôr aj v rámci viacerých spoločenstiev, ako aj zdieľanie samovyrobenej elektriny naprieč DS spolu s úľavami na vybraných regulovaných poplatkoch (tento krok bude predmetom prehodnocovania zo strany regulátora).
Treba zdôrazniť, že všetky tieto nové činnosti vyžadujú aktuálne dáta v takmer reálnom čase a ich koordinovaný zber a vyhodnocovanie.

Zdieľanie energií

Zákon o energetike ďalej definuje v § 2 zdieľanie elektriny ako novú činnosť poskytovania elektriny aktívnym odberateľom alebo energetickým spoločenstvom z iného dôvodu, ako je predaj elektriny, podobne zdieľanie plynu ako jeho poskytovanie komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov z iného dôvodu, ako je jeho predaj.

Z uvedeného vychádza, že spoločnou črtou všetkých týchto nových aktivít je zákaz realizovať ich s cieľom generovania zisku. Európska legislatíva rozširuje a decentralizuje trh s elektrinou výlučne za účelom rýchlejšieho nasadzovania a využívania OZE a prechodu na nízkouhlíkovú energetiku a hospodárstvo.
Ďalším, nemenej dôležitým zámerom týchto činností má byť dosiahnutie úspor na koncových cenách za energie pre odberateľov a ich ochrana pred nečakanými rapídnymi výkyvmi na trhu s energiami, akých sme boli svedkami v predchádzajúcom roku.

Všetky opísané aktivity (často spoločne označované aj ako komunitná energetika) totiž budú nevyhnutne viesť k zníženiu odberu elektriny od tradičných dodávateľov. Najmä v prípade samovýroby a samospotreby či prípadného zdieľania môže byť tento efekt badateľný.

Za jednoznačnú výhodu slovenskej právnej úpravy možno považovať skutočnosť, že v prípade záujmu deliť sa o vlastnú vyrobenú energiu z OZE odberatelia nemusia zakladať (alebo vstupovať do existujúcich) OES ani KOZE, ale môžu zdieľať elektrinu len ako aktívny odberateľa.
Zámerom takejto úpravy bolo práve eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž pre koncových odberateľov, pre ktorých budú tieto činnosti slúžiť na spomínané zníženie účtov za energie.

Dôležitým praktickým krokom fungovania komunitnej energetiky a umožnenia zdieľania v praxi bolo schválenie vyhlášky ÚRSO č. 207/2023 Z. z. o pravidlách trhu.
Vyhláška upravuje (okrem iného) detailne aj podmienky zdieľania elektriny, čím dopĺňa právny rámec nastavený v primárnej legislatíve.
Vyhláška definuje pojem skupina zdieľania, čím sa v princípe dá chápať napríklad bytový dom, ktorý si založí energetické spoločenstvo, vybuduje si vlastný fotovoltický zdroj elektriny na streche bytovky a vyrobenú elektrinu bude zdieľať na základe vopred určeného kľúča medzi odberateľmi bytového domu (skupiny zdieľania).
§ 9 vyhlášky upravuje podmienky vyúčtovania za dodávku elektriny v prípade jej zdieľania, rovnako aj dosah vyhodnocovania, zúčtovania a vyrovnania odchýlky (§19).

Registráciu odberateľov a ich odberných a odovzdávacích miest, ktoré budú patriť do skupiny zdieľania, bude vykonávať OKTE prostredníctvom Energetického dátového centra (EDC – súčasť elektronického systému prevádzkovaného OKTE, ktorý účastníkom trhu s elektrinou umožní výkon ich práv a povinností podľa legislatívy voči inému účastníkovi trhu s elektrinou alebo orgánom štátnej správy v energetike v elektronickej podobe), jeho spustenie sa očakáva na jeseň 2023.

Rovnako procesy súvisiace s priradením OOM do skupiny zdieľania a ukončením priradenia OOM ku skupine zdieľania bude zabezpečovať OKTE prostredníctvom EDC.
Kľúčovými podmienkami nastavenia zdieľania je, že dané OOM musí byť osadené inteligentným meračom spotreby elektrickej energie (meranie v pätnásťminútovom rozlíšení) a môže byť registrované iba v jednej skupine zdieľania elektriny.
Spustením EDC sa tak otvorí priestor odberateľom na Slovensku, ako využívať obnoviteľné zdroje a znížiť si svoje účty za energie, ktoré im nová legislatíva poskytuje.

„Dôležitým praktickým krokom fungovania komunitnej energetiky a umožnenia zdieľania v praxi bolo schválenie vyhlášky ÚRSO č. 207/2023 Z. z. o pravidlách trhu.“

Samostatnou problematikou pri zavádzaní komunitnej energetiky a zdieľania elektriny je oblasť taríf a poplatkov. Ako už bolo zdôraznené, jednou z výhod komunitnej energetiky je schopnosť znížiť odberateľom celkové náklady na energie.

Práve pri energetických spoločenstvách, výrobe a zdieľaní to môže byť aj vďaka úľave od vybraných regulovaných poplatkov – niektoré členské štáty pri implementácii zaviedli (alebo zvažujú zavedenie) čiastočné zníženie alebo odpustenie distribučných poplatkov alebo zníženie ďalších poplatkov, ktoré sú naviazané na spotrebu elektriny (rôzne formy podpory OZE, spotrebná daň atď.).

Je však dôležité akcentovať, že znížené tarify sa vo všeobecnosti nezvyknú vzťahovať na celý objem odobranej elektriny, ale len na výmeny elektriny/samospotrebu v rámci zdieľania. (Ako príklad môže opäť poslúžiť Rakúsko, ktoré zaviedlo úľavu na energetickej zložke distribučných taríf v prípade komunít spolu s odpustením poplatku na podporu OZE – variant slovenskej TPS, ako aj dane z elektriny. Dosah týchto úľav však rakúsky regulačný úrad plánuje monitorovať a priebežne vyhodnocovať.)

Tieto znížené tarify majú odrážať napríklad skutočnosť, že nadradené úrovne distribučnej siete sa vďaka lokálnej výrobe a zdieľaniu využívajú v menšom rozsahu (princíp neplatí v prípade zdieľania naprieč distribučnými sústavami). Tento prístup však môže z dlhodobého hľadiska vyvolať potrebu prerozdeliť náklady na udržiavanie systému a výraznejšie zaťaženie menej aktívnych odberateľov.

V Českej republike zatiaľ nie je komunitná energetika a zdieľanie elektriny plnohodnotne legislatívne ukotvené (v ČR doteraz neprebehla transpozícia európskeho legislatívneho balíka s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov). Avšak už od začiatku roku 2023 je možné zdieľanie elektriny medzi odbernými a odovzdávacími miestami pripojenými za spoločnou hlavnou domovou skriňou.
V takom prípade zákazník neplatí za zdieľanú elektrinu variabilnú zložku ceny za distribúciu, cenu na podporu pre obnoviteľné zdroje (obdoba tarify za prevádzkovanie systému v SR) a cenu na zabezpečenie systémových služieb (obdoba tarify za systémové služby v SR).

Na Slovensku sa zatiaľ úľava z vybraných poplatkov neplánuje, okrem situácií, keď si odberateľ vyrobí a spotrebuje elektrinu z OZE priamo na mieste spotreby (oslobodenie od poplatku na podporu OZE – tarify za prevádzkovanie systému a od poplatku za systémové služby – tarifa za systémové služby, a to vďaka tomu, že od roku 2024 sa budú obe platby hradiť iba za elektrinu odobranú z distribučnej sústavy).