S vysielaním zamestnancov do zahraničia sa stretávame v spoločnostiach, ktoré presúvajú pracovníkov v rámci svojho koncernu. Vysielanie však môže byť spojené aj s cezhraničným poskytovaním služieb, ktoré vykonávajú zamestnanci zahraničnej spoločnosti pre svojich klientov na Slovensku.
Cezhraničné vyslanie je komplexný proces, pri ktorom by vysielajúci, ale aj prijímajúci zamestnávatelia mali myslieť nielen na slovenské pracovné právo, ale aj na dane, odvody, legislatívu EÚ a v konečnom dôsledku aj na potenciálny dosah na daň z príjmov právnických osôb či DPH. Nedodržanie podmienok je v slovenskom prostredí spojené s mnohými sankciami, v niektorých prípadoch až do výšky 100 000 eur. Dobrá správa je, že sa v praxi vyjasnilo niekoľko základných typov vyslaní zamestnancov, ktoré umožňujú rámcovú orientáciu pri hľadaní správnych riešení na tieto otázky.
Cezhraničné vyslanie je komplexný proces, pri ktorom by vysielajúci, ale aj prijímajúci zamestnávatelia mali myslieť nielen na slovenské pracovné právo, ale aj na dane, odvody, legislatívu EÚ a v konečnom dôsledku aj na potenciálny dosah na daň z príjmov právnických osôb či DPH. Nedodržanie podmienok je v slovenskom prostredí spojené s mnohými sankciami, v niektorých prípadoch až do výšky 100 000 eur. Dobrá správa je, že sa v praxi vyjasnilo niekoľko základných typov vyslaní zamestnancov, ktoré umožňujú rámcovú orientáciu pri hľadaní správnych riešení na tieto otázky.
Vybrané typy vyslaní zamestnanca z EÚ na územie SR
Vo všeobecnosti jedným z najbežnejších typov vyslania je koncept medzinárodného prenájmu pracovnej sily.
V slovenskej legislatíve mu je pracovnoprávne najbližší formát dočasného pridelenia zamestnanca. Príkladom je, ak zahraničný zamestnávateľ vysiela svojich zamestnancov do inej spoločnosti sídliacej na Slovensku, pričom títo zamestnanci pracujú určité obdobie pre benefit a na riziko slovenskej spoločnosti, sú integrovaní v jej organizačnej štruktúre a slovenská spoločnosť znáša náklady za týchto zamestnancov.
V tomto prípade vyslaný pracovník obvykle zostáva zamestnancom domovskej (zahraničnej) spoločnosti, ktorá mu naďalej vypláca príjem. Napriek tomu, že by takéhoto zamestnanca mala vyplácať zahraničná spoločnosť, jeho príjem môže byť v závislosti od štruktúry vyslania zdaniteľný na Slovensku, a to už od prvého dňa jeho výkonu práce v SR. Okrem iného treba určiť, v akej výške sa majú platiť preddavky na daň z príjmu a kto ich má odvádzať.
Za určitých podmienok sa povinnosť odvádzať z takéhoto príjmu preddavky na území SR presúva na slovenského (prijímajúceho) zamestnávateľa. Na druhej strane, aj keď je takýto príjem zdaniteľný v SR, nemusí nevyhnutne podliehať slovenskému a zdravotnému a sociálnemu poisteniu, ak zamestnanec zotrvá podľa legislatívy EÚ v domovskom systéme sociálneho zabezpečenia. Zachytenie týchto aspektov vyžaduje úpravu mzdových procesov tak u domovského, ako aj u slovenského zamestnávateľa.
Druhú veľkú kategóriu vysielacích štruktúr predstavuje poskytovanie služieb. Tento typ vyslania spočíva v tom, že zahraničná spoločnosť uzavrie zmluvu so slovenským klientom na poskytnutie určitých služieb (napr. montážne, inštalačné alebo programátorské práce), pričom na poskytnutie týchto služieb vyšle svojich zamestnancov na Slovensko. Podstatným rozdielom je, že zamestnanci naďalej plnia príkazy domovskej spoločnosti, ktorá za nich nesie riziko. Vo všeobecnosti v takýchto prípadoch zamestnanci nie sú zdaniteľní od prvého dňa, ak sú splnené zákonné predpoklady. Pri takejto štruktúre vyslaní však taktiež slovenská spoločnosť môže mať viacero oznamovacích povinností voči slovenským úradom.
V neposlednom rade, ak ste slovenský zamestnávateľ a vykonávajú u vás prácu zahraniční zamestnanci, mali by ste spozornieť aj v prípade, ak by zahraničná spoločnosť tvrdila, že nejde o vyslanie. Vyhodnotenie, či ide o vyslanie a s tým súvisiace podmienky, treba totiž posúdiť podľa slovenskej legislatívy.
Vybrané typy vyslaní zamestnanca zo SR do členského štátu EÚ
Obdobné princípy ako v prípade vysielania zamestnancov zo zahraničia na územie SR by mali platiť aj v zrkadlovej situácii.
Špecifikom vyslaní z pohľadu slovenského zamestnávateľa je, že sa musí oboznámiť so zahraničnou legislatívou (pracovným právom, oznamovacími povinnosťami v zahraničí, ako aj daňovými predpismi) a v niektorých prípadoch zapracovať výšku príplatkov či miezd do svojho mzdového systému. Treba tak skĺbiť zahraničnú legislatívu so slovenskou. Čo je dôležitejšie, slovenskí zamestnanci, ktorí sa stali zdaniteľní v zahraničí, nemali by mať nárok na vykonanie ročného zúčtovania dane.
Je preto kľúčové, aby boli podmienky vyslania zmapované a nastavené už pred začiatkom vyslania, aby manažovanie súvisiacich povinností prebiehalo hladko.
