Taxonómia EÚ: Ako sa organizáciám darilo v prvom roku ich reportingu

Štúdia spoločnosti EY s názvom EU Taxonomy Barometer poskytuje prehľad postupov zverejňovania informácií, ktoré spoločnosti v EÚ prijali, a zároveň analyzuje výsledky dosiahnuté počas prvého roka uplatňovania nariadenia. Vzhľadom na vysokú mieru zložitosti a neistoty pri uplatňovaní legislatívy sa štúdia zameriava aj na trendy a rozdiely medzi sektormi, v ktorých sa oprávnenosť môže významne líšiť.

S cieľom pochopiť mieru súladu jednotlivých podnikov s požiadavkami nariadenia o taxonómii počas prvého roka uplatňovania sa tím spoločnosti EY zameral na zoznam krajín, ktoré tvoria približne 86 % hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ. V rámci svojej práce členovia tímu analyzovali európske spoločnosti kótované na hlavných európskych akciových trhoch z hľadiska ich kapitalizácie.

Výsledky štúdie sú založené na informáciách získaných prostredníctvom analýzy údajov zverejnených v rámci taxonómie, ktoré spoločnosti zaradené do vzorky uviedli v období od 1. januára 2022 do 30. apríla 2022 buď vo svojich výročných správach, alebo v nefinančných správach. Cieľom prieskumu bolo analyzovať vykázané povinné, ako aj dobrovoľné kvantitatívne a kvalitatívne informácie (napr. dodatočné kľúčové ukazovatele výkonnosti). Okrem toho sa výsledky analyzovali na konsolidovanej úrovni aj na úrovni jednotlivých priemyselných odvetví s cieľom poukázať na jednotné postupy a kľúčové rozdiely.

V rámci prieskumu sa vykonali hĺbkové analýzy jednotlivých krajín a sektorov, konkrétne v 11 krajinách EÚ a v 11 sektoroch (ak sa chcete dozvedieť viac informácií, stiahnite si celú správu).

Keďže EÚ sa snaží transformovať na moderné, zdrojovo efektívne a konkurenčné hospodárstvo s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov do roku 2050, nariadenie o taxonómii bude mať pre podniky a ich kľúčové ukazovatele výkonnosti čoraz väčší význam. Podľa výsledkov prvej štúdie EY EU Taxonomy Barometer však existuje mnoho príležitostí na zlepšenie a sprehľadnenie zberu informácií, ako aj samotného procesu.

Kľúčovým zistením je, že 93 % skúmaných spoločností vykázalo určitú mieru oprávnenosti, pokiaľ ide o nimi zverejnené informácie týkajúce sa udržateľného obratu, kapitálových výdavkov (CapEx) alebo prevádzkových výdavkov (OpEx).

Hoci sa úroveň oprávnenosti v analyzovaných priemyselných odvetviach značne líši, z prieskumu vyplýva, že najnižšiu oprávnenosť z daných KPI dosahuje obrat, pričom v priemere je oprávnených len 27 % obratu spoločností. To naznačuje, že väčšina činností podnikov na hlavných akciových trhoch je vykázaná ako neoprávnená, a preto nemá potenciál významne prispieť k cieľom týkajúcim sa zmierňovania zmeny klímy či adaptácie na zmenu klímy. Spoločnosti s najvyššou mierou oprávnenosti možno nájsť v sektoroch stavebníctva, infraštruktúry a nehnuteľností, ťažby a dobývania, energetiky a verejných služieb, ako aj mobility.

Priemerná oprávnenosť v jednotlivých krajinách sa však výrazne líši. Dôvodom sú sektory, v ktorých spoločnosti kótované na príslušných burzách pôsobia (pozri graf nižšie).

Oprávnenosť kapitálových výdavkov dosiahla v priemere 35 %, čo je viac ako priemerná oprávnenosť obratu a zároveň najvyššia hodnota zo všetkých troch kľúčových ukazovateľov výkonnosti. Táto skutočnosť je pravdepodobne spôsobená nielen tým, že kapitálové výdavky súvisia s oprávneným obratom, ale aj tým, že spoločnosti môžu vykazovať ako oprávnené aj investície do nákupu výstupu hospodárskych činností oprávnených v rámci taxonómie. Môže ísť napríklad o opatrenia vedúce k zníženiu skleníkových plynov, napr. o činnosti 7.2 — Renovácia existujúcich budov a 7.3 — Inštalácia, údržba a oprava energeticky účinných zariadení.

V prípade prevádzkových výdavkov je priemerná oprávnenosť vo väčšej miere zosúladená s obratom než s kapitálovými výdavkami, pričom v priemere dosahuje 28 %. To by mohlo naznačovať, že prevádzkové výdavky sú pre výdavky súvisiace s oprávneným obratom relevantnejšie ako kapitálové výdavky. Navyše by to tiež mohlo znamenať, že prevádzkové výdavky v zmysle nariadenia nie sú relevantné pre obchodné modely mnohých organizácií, keďže 14 % spoločností³ využilo výnimku z významnosti⁴.

V tomto prvom roku implementácie mali finančné oddelenia a oddelenia pre udržateľnosť príležitosť spolupracovať a spoločne pripravovať požadované informácie, ktoré predstavujú základ pre budúce správy o udržateľnosti.

Napriek zjednodušenému spôsobu implementácie taxonómie EÚ však spoločnosti čelili skutočnej výzve pri dosahovaní potrebného súladu s nariadením, keďže narážali na ťažkosti so správnym výkladom určitých pojmov a kritérií. Okrem toho sa podľa vyhlásenia Európskej komisie bude taxonómia EÚ ďalej vyvíjať a delegované akty postupne integrovať, aby zahŕňali všetky činnosti, ktoré majú potenciál prispieť k šiestim environmentálnym cieľom.

Počas prvého roka reportingu organizácie čelili nasledujúcim štyrom kľúčovým výzvam:

• Krátky časový horizont: Nariadenia o taxonómii EÚ sa vydali so značným oneskorením, a to až v júni 2021. Delegovaný akt k článku 8 C (2021) 4987 bol definitívne vydaný 6. júla 2021, pričom prílohy 1 a 2 k delegovanému aktu C (2021) 2800 boli definitívne vydané 4. júna 2021.
• Absencia vhodných procesov: procesy na identifikáciu, posudzovanie a reporting hospodárskych činností sa museli nastaviť v krátkom čase.
• Náročné získavanie informácií: hoci sa v rámci taxonómie EÚ vyžadoval len reporting oprávnenosti pre zverejnenia v roku 2022, nie vždy boli požadované informácie na účely reportingu priamo k dispozícii a museli sa buď určiť prostredníctvom dodatočných informácií vygenerovaných v systéme, alebo vyžiadať manuálne.
• Priestor na interpretáciu: pre regulačné dokumenty v rámci taxonómie EÚ bol príznačný veľký priestor na interpretáciu, a preto nie div, že vznikali otázky týkajúce sa výkladu regulačných požiadaviek.